Film bez hraníc: Krajské kolo Cineamy opäť prekvapilo

V komárňanskom Kine Tatra sa 11. júna opäť otvorila brána do sveta, kde pravidlá veľkej kinematografie ustupujú fantázii, nadšeniu a odvahe povedať niečo vlastné. Krajská súťaž amatérskych filmárov CINEAMA 2025 sa stala oslavou filmovej slobody, ktorú nemožno kúpiť ani naučiť – dá sa iba precítiť.

Už deviaty rok aj vďaka hlavnému partnerovi Národnému osvetovému centru organizuje Regionálne osvetové stredisko v Komárne – Regionális Művelődési Központ, Komárom spolu s Kinom Tatra túto prestížnu prehliadku, ktorá zďaleka nie je len súťažou. Je to živý organizmus, v ktorom sa viac ako 30 rokov stretáva staré s novým – spomienky na časy kotúčov a VHS kaziet s ostrým obrazom kamier, mobilov či dronov. Stretáva sa však najmä s vášňou. Tou istou, akou horeli oči autorov „osmičkárov“  v prvých 8mm záberoch.

Tento rok filmová kolekcia ponúkla 29 súťažných snímok, ktoré vznikli pod rukami vyše stovky autorov z celého Nitrianskeho kraja. Ich príbehy nás vtiahli do svetov animovaných postáv, dokumentárnych výpovedí, hraných dramatických mini-diel či experimentov, ktoré prekvapili a inšpirovali zároveň.

Trojčlenná odborná porota sa na tvorbu pozerala s rešpektom i filmárskym nadšením. Kameraman a pedagóg Anton Szomolányi, režisér a dokumentarista Stanislav Králik a filmový režisér Csaba Molnár striedali prísnosť s pochopením a profesionalitu s ľudskosťou. Celkovo udelili 16 cien a 12 čestných uznaní. Snímky, ktoré získali  cenu postupujú do predvýberu celoštátneho kola, ktoré v Akrople Kremnica svoje brány otvorí 5. -7. septembra 2025

Popoludní sa kino zmenilo na herecký ateliér. Na workshope Medzi javiskom a kamerou otvorila Éva Bandor svet divadelného a filmového herectva doširoka. Jej skúsenosti zo slovenských či maďarských filmov a javísk vyústili do živej a inšpiratívnej debaty, ktorá poodhalila, kde končí javisko a začína kamera – a prečo to nie je vždy tá istá hranica.

Prečo milujeme Cineamu?

Cineama v Komárne nie je len miestom, kde sa udeľujú ceny. Je to miesto, kde film žije vo svojej najprirodzenejšej podobe – bez kalkulu, bez rozpočtov, zato s vierou, že aj krátky záber dokáže zmeniť pohľad na svet. Je to priestor pre odvahu povedať, čo nosíme v sebe. A práve preto ju každý rok milujeme o kúsok viac.